štvrtok, jún 29, 2017

Triéder – základný ďalekohľad astronóma

Triéder – základný ďalekohľad astronóma Triéder – základný ďalekohľad astronóma

Triéder (alebo binokulár) je jeden z najobľúbenejších ďalekohľadov. Vzhľadom k svetelnému zisku v porovnaní s neozbrojeným okom je triéder neoceniteľným spoločníkom. Tento ďalekohľad poskytuje vzpriamený obraz, poskytuje široké zorné pole, je ľahký, pomerne odolný, má vysokú svetelnosť a cez deň je ho možné využiť aj na turistiku, čo ocení každý nadšenec prírody a nočnej oblohy.


Zväčšenie a priemer objektívu

Ak sa rozmýšľate nad kúpou triédra, základné údaje, ktoré budú rozhodovať, sú zväčšenie ďalekohľadu a priemer jeho objektívu. Tieto vlastnosti sú vždy uvedené na tubuse a uvádzajú sa vo formáte zväčšenie x priemer objektívu[mm], napr. 8x40, 10x50, 12x60, 25x100 a pod.

Zväčšenie optického systému je schopnosť zväčšiť pozorovaný obraz vzhľadom k obrazu, ktorý vidíme voľným okom bez optických prvkov.

Priemer objektívu sa udáva v mm. Cez objektív ďalekohľad sústreďuje svetlo pozorovaného objektu. Čím väčší je priemer objektívu, tým viac svetla sústredí. Treba si však uvedomiť, že táto závislosť nie je lineárna, ale kvadratická a teda cez dvojnásobne väčší priemer objektívu dokážeme sústrediť až štvornásobne viac svetla. Zrenička človeka má približne 7mm. Ak použijeme triéder 10x50, tak sústredíme päťdesiatnásobne viac svetla do našej zreničky, čo samozrejme významne zlepší pozorovanie.


Výstupná pupila ďalekohľadu a zrenička

Výstupná pupila je číslo, ktoré získame ako podiel priemeru objektívu a zväčšenia ďalekohľadu. Toto číslo vlastne udáva priemer svetelného kruhu, ktorý vychádza z ďalekohľadu. Ľudská zrenička dokáže meniť svoju veľkosť približne od 2mm pri jasnom svetle do 7mm pri úplnej tme. Preto je dôležité vyberať triéder tak, aby výstupná pupila ďalekohľadu nepresahovala maximálnu veľkosť ľudskej zreničky, lebo v opačnom prípade by sa do oka nedostalo všetko svetlo pozbierané objektívom. Starnutím sa dokonca maximálna veľkosť zreničky ešte znižuje. Na druhú stranu príliš malá výstupná pupila ďalekohľadu znamená, že pri danom priemere objektívu je použité veľké zväčšenie a obraz bude síce viac zväčšený, no zároveň aj primerane tmavší. Z praxe sa ukazuje, že najlepší sa ukazuje priemer objektívu okolo 50mm. Z veľkosti výstupnej pupily ohraničenej maximálnou veľkosťou zreničky okolo 7mm, vychádza užitočné zväčšenie rovné číslu 7 (pri 50mm objektíve), teda triéder 7x50. Zvyšovaním zväčšenia sa znižuje svetelnosť, znižuje pozorovací uhol a zvyšujú sa nároky na stabilitu triédra.

Ak sa rozhodnete pre väčší priemer vstupných objektívov, prepočítajte si aké zväčšenie je vhodné. Pri triédroch so zväčšením vyšším ako 12x budete pravdepodobne potrebovať statív alebo mať ďalekohľad pri pozorovaní opretý o pevný predmet, lebo sa obraz bude vo vašich rukách príliš chvieť. Veľké binokulárne ďalekohľady (napr. 25x100) bývajú vždy z tohto dôvodu upevnené na špeciálnom statíve.

Zväčšovaním priemeru vstupných objektívov narastá aj celková hmotnosť ďalekohľadu. Preto je potrebné zvážiť aj túto skutočnosť, hlavne ak ho budeme používať aj na turistiku alebo výjazdy do hôr pod nočnú oblohu.


Zaostrovanie triédrov

Triédre môžeme rozdeliť na dve skupiny ohľadne zaostrovania. Prvá skupina má centrálne zaostrovanie, druhá nezávislé. V prvej skupine je jeden (väčšinou pravý) okulár ďalekohľadu vybavený možnosťou nastaviť rozdiel oka užívateľa v dioptriách. Centrálne zaostrovanie je výhodnejšie, lebo sa automaticky zaostrujú obe polovice ďalekohľadu. Pri nezávislom zaostrovaní je potrebné zaostriť obe časti zvlášť.

Samotné zaostrovanie musí ísť ľahko a plynulo. Taktiež aj musí byť možné nastaviť aj vzdialenosti medzi oboma časťami ďalekohľadu podľa vzdialenosti očí pozorovateľa.



Konštrukcie Porro a Roof

Existujú dve základné konštrukcie – Porro a Roof. Oba typy majú medzi objektívom a okulárom hranoly, ktoré obracajú obraz tak, aby bol stranovo aj výškovo správne orientovaný.

Konštrukcia Roof je komplikovanejšia na výrobu a musia byť použité kvalitnejšie materiály ako pri type Porro. Táto konštrukcia má výhodu, že objektív aj okulár sú v jednej línii a celá konštrukcia je kompaktnejšia.

Naproti tomu je konštrukcia Porro jednoduchšia na výrobu a preto bývajú tieto ďalekohľady v porovnaní s Roof (pri rovnakých optických parametroch) lacnejšie.


Kvalita optiky

Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré je potrebné pred kúpou triédra skontrolovať, je kvalita optiky. Tu je viacero vecí, na ktoré je potrebné pamätať.

Každá šošovka by mala mať na povrchu nanesenú antireflexnú vrstvu. Svetlo sa na povrchu každej šošovky alebo inej optickej súčasti ďalekohľadu láme alebo odráža. Určité percento sa stráca. Na zníženie týchto strát ako aj pre zlepšenie kontrastu sa na povrchy šošoviek nanášajú tzv. antireflexné vrstvy. Tieto zlepšujú optické vlastnosti každej optickej plochy, ktorá ich má nanesené. Existujú viaceré druhy antireflexných vrstiev. Čím ich má ďalekohľad viac, tým lepšie. Pokiaľ údaj o antireflexných vrstvách nenájdete v popise výrobku, tak si aspoň môžete skontrolovať, či vonkajšie šošovky majú farebný nádych.

Obe polovice ďalekohľadu musia presne nastavené – musia byť súosé. Súososť je možné skontrolovať pohľadom cez triéder. Pohľad do diaľky musí byť príjemný, obraz nesmie byť dvojitý alebo vzdialené predmety nesmú miznúť zo zorného poľa nerovnomerne. Pri kúpe nového ďalekohľadu je malá pravdepodobnosť tejto chyby, ale pri kúpe z druhej ruky je dôležité nezabudnúť na túto kontrolu.

Najnáročnejším bude však až test pod hviezdnatou oblohou. Pri pohľade na hviezdy tieto musia byť bodové od stredu až ku okraju zorného poľa. Nesmú sa ku okraju predlžovať, meniť do formy krátkych čiarok a ani by nemali mať farebné okraje. Farebnú chybu optiky je možné dobre odhaliť aj cez deň pri pohľade na predmety na zamračenej oblohe – napríklad konáre stromov, elektrické vedenia, antény na strechách budov a podobne. Ak má optika triédra farebnú chybu, jeden okraj pozorovaného predmetu (najlepšie čierneho a tenkého) bude mať farebný lem– najčastejšie modrý. Ku okraju zorného poľa sa farebná chyba zvyšuje.

 


Čo môžeme pozorovať triédrom na nočnej oblohe

Mesiac

Pozorovanie mesiaca pomocou triédra poskytne pozorovateľovi množstvo detailov, ktoré nie je možné rozoznať neozbrojeným okom. Uvidieť Mesiac pár hodín po nove alebo pred novom je ťažké, lebo z mesiaca je na oblohe viditeľný iba veľmi úzky kosáčik. Ďalekohľad nám ale umožní ho na oblohe lepšie nájsť a pozorovať. Pre úspešné pozorovanie budete potrebovať vyvýšené stanovisko. Svetový rekord v pozorovaní mladého mesiaca je okolo 12 hodín. Neskúsite to prekonať?
Ďalšiu neoceniteľnú službu nám poskytne triéder pri pozorovaní zatmenia mesiaca, či už úplného alebo čiastočného. Z astronomického programu, z astronomickej ročenky alebo z internetu zistíte, kedy sa začnú postupne stmievať jednotlivé časti povrchu.

Slnko

V prvom rade je potrebné poznamenať, že cez žiadny ďalekohľad (vrátane triédrov) sa nesmiete pozerať na slnko, pokiaľ nie je ďalekohľad doplnený o špeciálne filtre. S čiernym humorom sa hovorí, že sa môžete pozrieť iba dva krát – raz ľavým a raz pravým okom. Potom si už len môžete dokúpiť bielu slepeckú paličku. Ale existuje možnosť používať triéder na projekciu obrazu slnka na papier. Takto možno bezpečne pozorovať slnečné škvrny, prechody vnútorných planét (Merkúr a Venuša) ale aj napríklad prelety lietadiel.

Planéty

Pre pozorovanie planét sú vhodné ďalekohľady s dlhými ohniskami, ale aj malé takéto ďalekohľady nám odhalia niektoré detaily. Na Jupiteri sú bez problémov pozorovateľné hlavné pásy oblačnosti, jeho štyri najväčšie mesiačiky, ktoré v triédri vypadajú ako miniatúrna slnečná sústava.

Kométy

Kométy bývajú väčšinou slabé objekty, na pozorovanie ktorých potrebujeme ďalekohľady väčších priemerov. No občas sa stane, že náhle zvýšia svoj jas a stávajú sa viditeľné aj pomocou menších ďalekohľadov. A tu prichádzajú na scénu práve triédre. Sú malé a pritom výrazne zvýšia astronómovi jeho pozorovateľské možnosti. Kométy bývajú viditeľné často večer nad západným horizontom alebo tesne pred svitaním na východnom horizonte. To ale znamená, že bývajú viditeľné iba na krátky čas a ich výška nad horizontom je nízka, preto je výhodné ísť do vyšších nadmorských výšok vo svojom okolí. Nízka hmotnosť triédra ho predurčuje presne pre takého výjazdy a lov jasnejších komét.

Dvojhviezdy

Dosah ďalekohľadu s priemerom objektívu 50mm nám umožní sledovať v úplnej tme hviezdy až do 9 magnitúdy. Na oblohe je veľa dvojhviezd, ktoré je možné úspešne pozorovať pomocou menších ďalekohľadov. Často mávajú jednotlivé zložky rôzne farby, čo je v triédri pekne rozlíšiteľné.

Deepsky objekty

Medzi najznámejšie objekty, ktoré sú dobre pozorovateľné pomocou týchto malých ďalekohľadov patria jasnejšie deep sky objekty ako napr. Galaxia M31 v Androméde, hmlovina M42 v súhvezdí Orión, Plejády, Hyády ale aj slabšie objekty ako Severná Amerika (NGC 7000), guľová hviezdokopa M13 v súhvezdí Herkules a mnoho ďalších.
Na záver

Ďalekohľad by mal byť základnou výbavou každého astronóma pre jeho ľahkosť, dostupnosť, odolnosť a výrazné zlepšenie dosahu pri pozorovaní.

Čítané 10222 krát
Viac z tejto kategórie:

Napíšte komentár

Najnovšie recenzie

  • 1
  • 2
  • 3

Astronomická fotografia – širokouhlá fot…

27-04-2014 Prečítané:7389 Astronómia

Astronomická fotografia – širokouhlá fotografia

Astronomická fotografia umožňuje pútavo zobraziť vesmírne objekty, ich zaujímavé prejavy ako aj rôzne zoskupenia na oblohe. Existujú mnohé oblasti, v ktorých sa môže fotograf realizovať.... Článok

Astronomická fotografia – metódy zaostro…

10-02-2014 Prečítané:8290 Astronómia

Astronomická fotografia – metódy zaostrovania

Zaostrenie optickej sústavy v teleskope pre účely astronomickej fotografie je kľúčové. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o triviálny problém, avšak pri detailnejšom... Článok

Astronomická fotografia - 1. metódy fote…

13-11-2013 Prečítané:12131 Astronómia

Astronomická fotografia - 1. metódy fotenia

Od nepamäti človek dvíha hlavu k oblohe a pokúša sa pochopiť vesmír. Mnohé veci sme objavili, mnohé sa zamotalo a bude potrebné ešte veľa úsilia,... Článok